Détwa ti krab MOMAKÉ a YVANDOC (Edouard CORADIN)

Transcription

Détwa ti krab MOMAKÉ a YVANDOC (Edouard CORADIN)
LANGUE ET CULTURE REGIONALES
MOMAKÉ a YVANDOC (Edouard CORADIN)
Extrait du conte « Le mariage de zagaya ».La revue guadeloupéenne, février 1947
Réécris en graphie GEREC 78
Détwa ti krab
Tini malzòrèy ki ka rété bòrivyè. I ka lavé pat a‟y tout lajouné, tèlman i pè trapé
chofi.
Krab-sirik farandolè kon chyen-a-britèl. Kouto a pantalon a‟y toujou rèd dèyè.
Sémafòt, li toujou ka swé kon bouro ki sòti a konfès. I sipèstisyé kon pòt-a-pisa .
Toulématen i ka kraché douvan tou a‟y avan i sòti dèwò.
Krab-wontèz pa konnèt maché dòt jan ki an bébélé morès. Pa tini kon li pou
menné labòdé an palétivyé é pasé lannuit blanch. Pens a krab-lasa pa sav rété an
plas. Ki lapli, ki van, ki loraj, i toujou an rodaj. Kan ou vwé i monté fè lanmou an
bitasyon, ou pa bizwen krenn : dé mwa pasé é maléré sèten manjé matété.
On krab a dévenn, sé byen krab-kaka. Pou komansé, yo ka fè‟y pòté larinonmé
san bwè lalimonnad. Madanm a‟y abò séré zé a‟y an koton fwonmajé, yo tout ka
kasé. I chich avè sa, é i ka manjé an tiwa pou pa envité kanmarad a‟y.
Mé, apré zagaya, sé tiré léchèl. Krab-lasa, sé mari a tout krab. Si yo voyé‟w
chèché adan on grap kouyon, pa frapé‟w : a pa li ou ké touvé. Dépi jenn tiboug, i
wé kon pyad, fouyapòt kon pa tini, anmègdan kon mouch-a-kako. I konnèt tout
tou, toujou fouré an tout kwen ; èvè sa, foutépamal anlong kon antravè.
51