Détwa ti krab MOMAKÉ a YVANDOC (Edouard CORADIN)
Transcription
Détwa ti krab MOMAKÉ a YVANDOC (Edouard CORADIN)
LANGUE ET CULTURE REGIONALES MOMAKÉ a YVANDOC (Edouard CORADIN) Extrait du conte « Le mariage de zagaya ».La revue guadeloupéenne, février 1947 Réécris en graphie GEREC 78 Détwa ti krab Tini malzòrèy ki ka rété bòrivyè. I ka lavé pat a‟y tout lajouné, tèlman i pè trapé chofi. Krab-sirik farandolè kon chyen-a-britèl. Kouto a pantalon a‟y toujou rèd dèyè. Sémafòt, li toujou ka swé kon bouro ki sòti a konfès. I sipèstisyé kon pòt-a-pisa . Toulématen i ka kraché douvan tou a‟y avan i sòti dèwò. Krab-wontèz pa konnèt maché dòt jan ki an bébélé morès. Pa tini kon li pou menné labòdé an palétivyé é pasé lannuit blanch. Pens a krab-lasa pa sav rété an plas. Ki lapli, ki van, ki loraj, i toujou an rodaj. Kan ou vwé i monté fè lanmou an bitasyon, ou pa bizwen krenn : dé mwa pasé é maléré sèten manjé matété. On krab a dévenn, sé byen krab-kaka. Pou komansé, yo ka fè‟y pòté larinonmé san bwè lalimonnad. Madanm a‟y abò séré zé a‟y an koton fwonmajé, yo tout ka kasé. I chich avè sa, é i ka manjé an tiwa pou pa envité kanmarad a‟y. Mé, apré zagaya, sé tiré léchèl. Krab-lasa, sé mari a tout krab. Si yo voyé‟w chèché adan on grap kouyon, pa frapé‟w : a pa li ou ké touvé. Dépi jenn tiboug, i wé kon pyad, fouyapòt kon pa tini, anmègdan kon mouch-a-kako. I konnèt tout tou, toujou fouré an tout kwen ; èvè sa, foutépamal anlong kon antravè. 51